Boškovie laz

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Boškovie laz
vrch
Vrch od Nitrianskeho Rudna
Štát Slovensko Slovensko
Región Trenčiansky
Okres Prievidza
Obce Kanianka, Dlžín
Pohorie Strážovské vrchy
Podcelok Malá Magura
Povodie Nitra
Nadmorská výška 935,2 m n. m.
Súradnice 48°49′36″S 18°32′26″V / 48,8266°S 18,5405°V / 48.8266; 18.5405
Geologické zloženie vápenec
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po značke z obce Dlžín
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Boškovie laz (935,2 m n. m.)[1] je vrch v Malej Magure, geomorfologickom podcelku Strážovských vrchov. Nachádza sa nad obcou Dlžín, približne 8 km severozápadne od Prievidze.[2]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v juhovýchodnej časti pohoria, v južnej časti geomorfologického podcelku Malá Magura.[3] Vrchol leží v Trenčianskom kraji, v okrese Prievidza a zasahuje na katastrálne územia obcí Kanianka a Dlžín.[4] Je súčasťou mohutného hrebeňa, vystupujúceho medzi Rudnianskou a Prievidzskou kotlinou.[2]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Boškovie laz leží južne od najvyššej časti hrebeňa, ktorý vystupuje z mierne zvlnenej Hornonitrianskej kotliny. Severným smerom pokračuje horský chrbát na susednú Maguru (1 141 m n. m.), východne leží Starý vrch (654 m n. m.) a západným smerom leží Suchý vrch (1 028 m n. m.). Východnú časť masívu odvodňuje potok Kanianka do rieky Nitra, západne situované svahy Dlžínka do Nitrice. Najbližšími obcami sú približne 3 km vzdialené obce Dlžín, Seč a Šútovce na juhozápadnom úpätí.[2]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Lesným porastom pokrytý Boškovie laz poskytuje len obmedzený výhľad. Vďaka nadmorskej výške a polohe sú však zaujímavé; okrem okolitých vrchov pohoria vidieť veľkú časť Hornonitrianskej kotliny. Pri vhodných podmienkach je možné zhliadnuť južnú časť Malej Fatry, pohorie Žiar, Vtáčnik, Veľkú Fatru, Kremnické vrchy či Tribeč.[5]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Turistický atlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2004. ISBN 80-8042-402-0. Kapitola Mapová časť, s. 55.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
  5. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]